Posledných pár mesiacov pracujem na tom, aby sme sa ako firma úplne odstrihli od third-party dodávateľov.
Platené pluginy do WordPressu som from scratch navibecodoval, Adobe produkty sme zmigrovali na open-source ArtCraft a momentálne from scratch vibecodujem celý náš crypto-friendly účtovný softvér.
Nie je to len kvôli privacy. Nad vlastným softvérom mám podstatne lepšiu kontrolu, môžem si ho maximálne prispôsobiť a robiť na ňom vlastné bezpečnostné audity. Do kódu third-party softvéru bežne nevidím.
Uvedomil som si pritom, že jeden z mála spôsobov, ako softvérové firmy v budúcnosti prežijú, je korporativistický rent-seeking: štát zákonom prikáže používať konkrétny softvér.
Na Slovensku sa to už deje:
-
Digitálni poštári. Od roku 2027 musí každá firma prijímať e-faktúry a platitelia DPH ich musia aj posielať, a to cez certifikovaných digitálnych poštárov. Vlastného si nespravím: musí mať certifikát OpenPeppol aj akreditáciu Finančnej správy a vlastný prístupový bod stojí desaťtisíce eur.
-
eKasa. Kto prijíma hotovosť, musí mať eKasu, ktorej pokladničný program aj dátové úložisko musia prejsť certifikáciou. Od marca 2026 musí navyše umožniť aj bezhotovostnú platbu, teda mať ďalšieho povinného sprostredkovateľa.
-
http://slovensko.sk/, eDane a portál Finančnej správy (DPH, kontrolný výkaz, závierky) či systémy Sociálnej poisťovne. Všetci ich povinne používame a zo svojich daní financujeme ich predražený vývoj. Ani s vlastným open-source klientom sa na http://slovensko.sk/ automatizovane nenapojíte, kým neprejdete integračným procesom s NASES.
Dovolím si tvrdiť, že dnes by sa to celé dalo navibecodovať za zlomok pôvodnej ceny.
Práve prebieha obrovská softvérová deflácia. Na voľnom trhu by cena softvéru a softvérových služieb padala k nákladom na výpočtový výkon.
To sa ale nestane, lebo štát vás zo zákona núti používať buď softvér oligopolu pár firiem, alebo svoj vlastný monopol.
Na lacnejšiu alternatívu jednoducho prejsť nemôžete.